Peniaze sú tu s nami už dlhú dobu a v podstate majú stále tú istú funkciu. Pozrime sa však blišie, čo si pod týmto pojmom predstavujeme dnes.
Bolo by však vhodné, aby sme začali koncom Decembra 2008.
Takto o rok to bude rovných desať rokov, čo naša krajina začala používať menu Euro a naše Korunky tak zanikli. Od toho obdobia sme si tak museli zvyknúť na túto odlišnú menu, kedy miesto 30 korún zaplatíme 1 Euro. Niektorí dobrosrdeční dôchodcovia nechávajú ešte dnes „tringelt“  1 Euro, možno aj 2 Eurá, ešte žijú v dobe, kedy si asi predstavujú, že nechali tringelt korunu či dve. A hľa, ono je to 60 Korún!

Takisto aj ceny sa žiaľ veľmi rýchlo a ľahko zaokrúhľujú, samozrejme nahor. Takýmto zaokrúhlením zdražel hádam každý jeden tovar, no naučili sme zaokrúhľovať už aj my. Kľudne teraz všade zaplatíme aj o 15 či 20 Korún viac. Keby boli ešte Koruny, zarazilo by nás to. No dnes len s úsmevom zaokrúhľujeme, no žiaľ nielem my, ale aj služby či predajci, i povinné platby. Touto menou sme sa stali akurát ešte viac apatickejšími voči zdražovaniu. Ceny kľudne zdražejú o 15 Korún, no my doplatíme „len“ o 50 Centov viac, je to taká hra s ľudskou psychikou.
V obchode niekedy preguľujú očami, ak sa im snažíte zaplatiť „drobnými“ 1 či 2 Euračkami. Predtým by sme zaplatitli peknou a hodnotnou papierovou 50 Korunou, vzbudzovala väčšiu cenu. Takisto ako papierových 100 Korún, to kľudne stačilo i pubertiakom na zábavu. A čo si dnes kúpia za 3 Eurá? To sa radšej zavrú doma, ved toľko minú len na krátku cestu autobusom, či dve Coly. Dnes sa za taký peniaz na zábavu, považuje 10 či 20 Eurová papierová bankovka. 300 či 600 Korún len tak do vetra!

Ak si objednávate tovar z internetu, cena sa zráta i za odvoz kuriérom, ten stojí dokopy 4 Eurá a ešte možno čaká „tringelt.“ Tie 4 Eurá už zarátame k tovaru, povieme si, je tam toho. Ale keby sme videli, že tá služba stojí 120 Korún, skôr by sme sa pozastavili. Ľudia na ulici kedysi vypytovali 10 Korún, dnes pýtajú „drobné“ 2 Eurá.  Cigarety stoja minimálne 3, 20 Euro, čiže nejakých 100 Korún a to vravíme o najacnejšej alternatíve. Za 80 Korún by som nedávno kúpil tie najdrahšie, Malborky. Holič stál 50 Korún, no kto vás dnes ostrihá pod 2 Eurá? Nik!

Ale podobne je to i s chlebom a mnohými potravinami a službami, ktoré často využívame.
Skrátka tie ceny sa nám zdajú na oko menšie, potom sme náchylnejší viacej míňat a nevšímame si ani stále zdražovanie.