Poznáte ten pocit, že pri prechádzke parkom stretávate duchom neprítomných ľudí zahľadených do displeja telefónu. Niektorí len tak posedávajú a usmievajú sa, iní neistým krokom kráčajú chodníkom ťukajúc na obrazovku mobilu, čas od času doslova narazíte do človeka, ktorý zabudol, že existuje aj reálny svet. Najbizarnejšie situáciu som zažil, keď chlapec tak upenlivo čítal správy vo svojom telefóne, až narazil do stĺpa pouličného osvetlenia a dezorientovaný sa ešte ospravedlňoval, mysliac si, že nerazil do okoloidúceho pána.
Mnohí si to neuvedomujú a ani nechce pripustiť, že sú na sociálnych sieťach naozaj závislí. Frustrácia z vybitého mobilu, či dokonca zabudnutého telefónu doma je toho len rukolapným dôkazom. Na rozdiel od iných závislostí, sa tejto dá zbaviť pomerne rýchlo a bezbolestne. Stačí si znova trošku usporiadať hodnoty a priority a zistíme, že dokážeme žiť aj bez nich.

Deň offline
Každý, kto sa určitým spôsobom našiel v týchto vetách, by si mal dať (povedzme raz za mesiac) deň bez sociálnych sieti. Odhlásiť sa z počítača, vypnúť appku na mobile a len tak užívať voľný deň bez týchto žrútov času. Oddýchnite si, stretnite sa s priateľmi osobne, povedzte tej dievčine, že jej to v tých šatách pristane, určite to viac poteší ako nejaké srdiečko, ktorých dostane ku zdieľanej fotke stovky. Uvidíte, že svet je omnoho krajší, len ho treba viac vnímať.

Za seba viem povedať, že slovné spojenie sociálna sieť je dosť výstižné. Ak sa do nej človek zamotá, je dosť namáhavé sa z nej vymotať. Postupom času však človek zistí, že až úplne životu nevyhnutné informácie tu nezíska a paradoxne viac času a energie venovaného týmto sieťam, robia človeka skôr viac opusteným a ľudí od seba vzďaľuje, než by ich spájalo. Nenechajte sa preto chytiť do tejto siete, užívajte ju ako doplnok pre komunikáciu s ľuďmi, s ktorými sa práve nemôžete stretnúť alebo na sledovanie diania, aby ste „boli v obraze“. Nedovoľte však, aby vás kontrolovali a riadili váš čas.