1.      Pohybmá na psychiku detí blahodarný vplyv. Mladí ľudia sa potrebujú hýbať.

Patrí to k ich základným potrebám. Túžia po sebarealizácii a šport je k jej naplneniu najlepší. Deti s dostatkom pohybovej aktivity vykazujú vyššiu sústredenosť na mentálnu prácu. Ich cieľavedomosť a húževnatosť v športe sa často uplatňuje aj v učení a potrebe dosahovať úspech v ktorejkoľvek oblasti. Tie deti, ktoré si v rannom veku zvykli na aktívny a plnohodnotný denný program, ktorý má jasný cieľ, sa neskôr prejavia a uplatnia vo všetkých oblastiach života.

2.      Ako sa dá dieťaťu ukradnúť jeho vlastné detstvo?Malé deti vyžadujú od svojich rodičov a iných dospelých atmosféru prítulnosti, lásky a túžby po  prívetivom prístupe. Sú absolútne odkázané na svet dospelých. Tento prejav a správanie dieťa ochraňuje pred tým, aby sme naň pozerali ako na dospelého človeka.

Keď na neho tak hľadíme (a správame sa k nemu ako k dospelému) doslova ho trápime našimi ambíciami a predstavami. Dieťa sa riadi tým, čo vidí vo svojom okolí. Neriadi sa tým, čo od neho vyžadujeme.Z toho vyplýva, že keď vidí napríklad ako jeho rodičia zdravia, bude to považovať za samozrejmosť a bude zdraviť tiež. Avšak má to jednu podmienku.
Učiní tak až vtedy, keď to prijme ako formu svojej hry alebo začne rozumieť
významu tohto správania.

3.      Kedy deti prežívajú najsilnejšie emotívne zážitky? Kráčať na „stupne víťazov“ so svojim dieťaťom je jeden z najkrajších zážitkov rodiča. Pri prvých úspechoch prežívajú deti tieto okamihy veľmi emotívne. V detskom veku sa skoro každý deň deje niečo prvýkrát a dieťa má šancu byť neustále oceňované našim uznaním a šťastím. Víťazstvá detí sú z ich uhľu pohľadu vnímané ako úspechy tých, ktorí ich k tomu vedú.

Tých, ktorí im neustále hovoria, aké sú a budú dobré; ako všetkých porazia. Rodičia deťom opakúvajú neustále ako sa treba stále snažiť, aby ich nikto nepredbehol a oni všetkých porážali. Toto však nie je ten správny prístup z pohľadu psychológie. Športovanie malých detí a detí by malo byť v prvom rade a hlavne a výlučne o hodnotách, nie o výkonoch.  

4.      Radosť z porážky druhého?Žiadne dieťa nemá radosť zo svojho neúspechu, ale ani z neúspechu svojho kamaráta.
Dieťaťu treba vysvetliť; ako to, že má mať radosť z toho, že porazilo svojho kamaráta?

Je to dosť závažná otázka. Odpoviem na ňu jednoducho. Dajte obom deťom pocítiť, že je to ich spoločné víťazstvo a pochváľte ich obe.
Keď dieťa zvíťazí a vyhrá nad rovesníkmi, často potrebuje od svojho okolia uznanie. A keď sa mu ho nedostane, nedokáže pochopiť prečo. Nechápe, že keď raz vyhralo, prečo musí zas a dookola znova vyhrávať a porážať ostatných.  Takto je vystavované veľkému stresu.  

Orientujme naše deti na ich osobné víťazstvá. Na víťazstvá kolektívne. Na pocit z víťazstva (aj pri druhom a jedenástom mieste) je toto pre psychiku dieťaťa prijateľný a zdravý prístup, ktorý znižuje riziko z porážky.