Muži sú dobrí. Niektorí sú dobrí natoľko, že z lásky odpúšťajú aj to, čo by nemali lebo si
to o žne iba namýšľajú! Ona sa im v danej chvíli taká javí. Že je schopná im v živote ubližovať. Keď jej odpustia – z iných dôvodov, nie kvôli jej ospravedlneniu a vyjadreniam
sa k problému, nastáva rozkol. Skreslia si ju v hlave, budú ju vidieť ináč. Začnú ju považovať za iného človeka. Za niekoho kým ona v skutočnosti nie je. A to často na dlhý čas.
Namiesto toho, aby jej pokojne aj v hneve, povedali vety typu; „Toto nemôžeš“, alebo
„Urob veci najbližšie možno takto“ či „Ja som to myslel ináč, nie tak ako si to zjavne pochopila“… Muži jej „odpustia“. Odpustia a je dokonané. Je na svete omyl!
Ďalej potom neriešia nič.
Predsudky, ktorých sú bohužiaľ často plní a následne mylná domnienka o ich vlastnej
žene spôsobia to, že sa partneri od seba vzdialia. Odlúčia sa, aj keď budú žiť v jednom dome spolu. „Odídu“ od seba na tisíce kilometrov a mnohokrát na niekoľko rokov. Najhoršie však je to, že to prichádza potichu. Nevedia o tom, aj keď to obaja cítia.
Keby jej len povedal, čo si o nej skutočne myslí, ona by nemala problém mu svoj postoj vysvetliť. Pravdaže, pokiaľ je empatická, inteligentná, čestná, pokorná a záleží jej na láske
a pravde. Ale toho sa muž bojí – že mu žena vyvráti jeho pravdu a „nanúti“ tú svoju.
V tom základnom bode sa takto veľmi chlapi mýlia. Nedovolia nám vysvetliť omyl,
lebo sa boja, že prídu o svoju silu. A nie sú úprimní. Silný muž je však ten, ktorý za pravdu bojuje a za lásku sa predsa oplatí hovoriť pravdu. Citlivo povedaná pravda, empatia
a konštruktívna kritika, to sú tie kľúče, ktoré muži často zanedbávajú.
Pochopme ich, nech oni chápu nás
Sama žena sa veľmi čuduje keď neskôr zistí, čo sa vlastne stalo. Keď pravdu vyskúma,
alebo sa s mužom pohádajú. Je prekvapená ako si niečo také môže jej milovaný muž
o nej myslieť a prečo ju klame. Napriek tomu s ňou ešte aj zostávajú v manželstve, čo je pre
ňu veľmi ponižujúce. Muži vlastne žijú s niekým iným. S „protivnou ženou“, ktorú vnútorne tolerujú a v istých momentoch dokonca nenávidia. A nikdy jej skutočne neodpustia, aj keď ju ľúbia. Popri tom ju, nanešťastie úbohí, dobromyseľní chlapi, iba nepochopili. A nepochopili ani seba. 
Bolo by vhodné ju počúvať a nie iba „počúvať“. Mali by jej povedať, čo si myslia. Nájsť na
to v sebe silu. Veď ženy na mužoch milujú práve silu. Keď však nie je chuť riešiť problém,
tam kde chýba empatia a rozum, tam nenájdete istotu. Vládne tu „pán omyl“.
A kde nie je istota, nikdy nehľadajte lásku.
Muž nech si nikdy nemyslí, že žena ho nechápe, že sa ho nesnaží pochopiť. Ženy chápu,
sú také, majú to v krvi. Pochopenie je jeden z kľúčov ku správnej komunikácií – verbálnej aj neverbálnej.